Nikdy neplač že zapadlo slnko pretože slzy ti zabránia vidieť hviezdy.

 REKLAMY!!!  KECI, KECI   NIEČO AKO RECENZIE   INSPIRATION

Hra začína - 2. kapitola

6. ledna 2014 v 20:32 | Arniel Torm |  Hra začína
2. kapitola



Triss nám ukáže naše izby. Obaja máme vlastnú so šatňou i kúpeľňou. Prstami hladím to drahé drevo, z ktorého je vyrobený nábytok a je mi celkom jasné, že je to mahagón. Nielen podľa farby ale i štruktúry, ktorú skúmam bruškami prstov. Pochádzam predsa zo sedmičky. Drevo je jediná vec, v ktorej sa vyznám.

Bez hanby si prezerám zásuvky. Sú plné najrôznejších a určite drahých šiat. S povzdychom si vyzlečiem zelené šaty, ktoré mám na sebe a odídem do kúpeľne. Nutne sa potrebujem umyť.

Prekvapí ma, keď zistím že vo vlaku tečie teplá voda. Aj my sme mali doma sprchu, no voda bola väčšinou ľadová a zafarbená hrdzou.


Nechám na seba v silnom prúde padať kvapky vody a pritom sa vyplačem. Chcem zo seba dostať všetky tie emócie. Pred ostatnými musí vyzerať silná. Žiadne slzy či nebodaj náznak emócií. Budem chladná ako ľad. V tom sa rozhodnem som, že budem bojovať. Že sa bez poriadneho zápasu nevzdám a najmä to, že pre vlastný život som ochotná zabiť. Budem bezohľadná a pokúsim sa vyhrať.

Vyleziem zo sprchy a vykríknem keď ma silný prúd vzduchu okamžite vysuší. Niečo také by som veru nečakala. Vojdem do šatne a oblečiem si jednoduché čierne šaty. Vzhľadom k tomu, že všetky topánky, ktorú nájdem majú vysoké opätky, rozhodnem sa ísť bosá. Celú podlahu aj tak pokrývajú mäkké a teplé koberce.

Vykročím z izby a po pamäti mierim do jedálne. Chodidlá mi zatiaľ hladí ten hebký a hladký plyš. V živote som nekráčala po niečom tak mäkkom, nevyrovná sa tomu ani zelený mach v lese.

Triss, Thomas a naši mentori už sedia za stolom a vášnivo o niečom debatujú. Ani si len nevšimli, že som prišla. V tichosti sa usadím za stôl a s vytreštenými očami hľadím na to jedlo.

Mäso pripravené na niekoľko spôsobov, zemiaky, ryža, čerstvý chlieb, koláče, sladkosti ako želé, puding a mnoho iného. Do nosa sa mi derie bláznivá zmes vôni a v mojom bruchu hlasno zaškvŕka..

Okamžite beriem tanier a nakladám si z každého trochu.

"Takže," začne Triss nahlas a na krátku chvíľu ma donúti odvrátiť sa od jedla "čo keby si sa nám predstavila?"

"Som Kara Wilsonová." odpovedám a odhryznem si ešte teplého krajca chleba.

"Triss, nechaj to úbohe dievča najesť sa." prehovorí Lorena Reelová. Poznám ju z televízie. Vyhrala Hry pred štyrmi rokmi. Podarilo sa jej ostatných poraziť s jedinou krátkou dýkou a odhodlaním. Plavé vlasy má ostrihané celkom nakrátko a divo kontrastujú s jej opálenou pleťou a čiernymi očami. Takže od tejto ženy závisí môj život.

"Presne tak, mala by nabrať trochu kíl do arény." podporí ju náš druhý mentor. Vysoký, svalnatý chlapík okolo štyridsiatky. Matne sa mi zdá, že sa volá Drew, alebo tak nejako. Už si nepamätám kedy vyhral ale ak mám byť úprimná, je mi to celkom jedno.

Uvedomím si, že sa mi ani jeden z nich nepáči. Ich zjav je až príliš podobný ľuďom zo Sídla. Možno si aj oni myslia že Hry sú len televízna šou. Fakt, že práve od nich závisí, či dostanem nejaké dary od sponzorov ma rozčuľoval. Nepáčilo sa mi, že sa musím spoliehať iba na nich. Na ich vôľu udržať nás pri živote. Čo ak si povedia, že im za tú snahu nestojíme?

Už som sa však od jedenia vyrušiť nenechala vyrušiť. Po malých kúskoch som ochutnávala všetko čo bolo na stole. Mala som pocit, že už som úplne plná no nemohla som si pomôcť. Pár kíl na viac mi v aréne predsa pomôže. Lorena i Drew čochvíľa odišli do svojich izieb a nakoniec sa na odchod zdvihol aj Triss. Zostávam len ja a Thomas.

"Sľúbil som tvojmu bratovi, že na teba budem dávať v aréne pozor." vysloví a mne takmer zabehne kúsok hovädziny, ktorý mám práve v ústach. Niekoľko krát zakašlem, kým môžem opäť dýchať.

"Ale nemôžem to urobiť. Prepáč, chcem sa vrátiť domov."

"Rozumiem." vyslovím a zatínam päste. Jeho slová ma naštvali. Načo mi niečo také vôbec hovorí? Aj ja sa chcem vrátiť domov! A mienim pre to urobiť všetko, čo bude v mojich silách.

Pokrúti hlavou a venujeme mi odhodlaný pohľad: "Bojím sa že nie. Je mi celkom jedno čo na to povedia ľudia v sedmičke, je to iba môj život a ja sám on budem bojovať."

Zhlboka sa nadýchne a pokračuje: " Kara, pri prvej možnosti, ktorá sa mi naskytne ťa zabijem."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Simona Gray Simona Gray | 7. ledna 2014 v 15:22 | Reagovat

oh, aký cliffhanger !!!! mám také isté zimoriavky ako pri čítaní originálnych Hunger games :D :D ja jednoducho zbožňujem  dystópie :D :D
PS: už si videla the Sign of three ? :D

2 Ewiline Ewiline | E-mail | Web | 10. ledna 2014 v 20:33 | Reagovat

No jo... Upřímnost nadevše, nie?? :D
Je to boží!! Už se těším na další část! :333333

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama