Nikdy neplač že zapadlo slnko pretože slzy ti zabránia vidieť hviezdy.

 REKLAMY!!!  KECI, KECI   NIEČO AKO RECENZIE   INSPIRATION

2. kapitola

9. prosince 2013 v 17:36 | Arniel Torm |  Siedma obeť
2. kapitola


Utorok, 10. júla 2012, 00:49
Ashford, Veľká Británia

Skúmaním spisu strávila niekoľko hodín. Viečka jej pomaly oťaželi. Jediná vec, ktorá ju udržovala pri vedomí bola šálka horúceho espressa.


Pri slabom svetle ešte raz pozrela na fotografie. Bola tam žena, brutálne zavraždená žena. Všade naokolo veľa krvi. Údy vykrútené v neuveriteľných a priam až nemožných uhloch. Oči vyvrátené a na tvári výraz čistej agónie. Na moment ju premkla spomienka no okamžite ju potlačila. Na to teraz nie je čas.

Najlepšie bude ak zájde priamo na miesto činu. Musí sa tam predsa poriadne porozhliadnuť. Pokúsiť sa nájsť niečo, čo by ju priviedlo bližšie k tomu Tieňu s belasými očami.
Vstala. Ráznym krokom pobiehala po izbe a balila si veci. Za opasok si pripla krátku dýku a do puzdra vložila berretu.

Zamkla svoju kanceláriu a už aj kráčala k autu. Na parkovisku stál drahý, čierny automobil. Vďaka chabému svetlu pouličných lámp sa slabo leskol.

Jej práca jej vynášala viac ako dobre. Odvtedy, čo lovenie duchov a iných potvor uznali za skutočnú profesiu nemala dôvod sa sťažovať. Mohla celkom oficiálne vstúpiť na miesto činu i nosiť zbraň a samozrejme si dopriať luxus.

Motor sladko zapriadol. Čochvíľa už letela po prázdnych cestách. Samozrejme o takejto nočnej hodine už väčšina obyvateľov dávno spala.

Stačilo pár minút a bola tam. Auto odparkovala o niekoľko domov ďalej a zvyšok cesty prešla po vlastných. Podľa čísla domu našla jednoduchý malý domček s bielou fasádou a predzáhradkou.
Hlavné dvere boli samozrejme zapečatené, preto sa vybrala po chodníku ďalej. Chcela vojsť cez zadné dvere. Tam si poškodenú pečať nikto nevšimne.

V jednej ruke zvierala akýsi pakľúč, v druhej baterku. Najskôr odlúpla pečať a už aj odomykala.
Netrvalo dlho a bola vo vnútri. Chcela zasvietiť baterku keď zazrela pohyb. Niekto alebo niečo tam bol.

Stuhla. Na krátku chvíľu zadržala dych. Uši i oči nastražené. Čakali ďalší, i ten najmenší pohyb. Rukou nahmatala zbraň v puzdre no skôr ako ju stihla vybrať, čosi tvrdé ju zasiahlo priamo do hlavy.

Klesla na zem a ponorila sa do pokojných vôd bezvedomia...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Píšete pod vlastným menom alebo pod pseudonymom?

píšem pod svojím menom
píšem pod pseudonymom

Komentáře

1 Rien Toute Rien Toute | E-mail | Web | 16. prosince 2013 v 13:54 | Reagovat

Ahoj, jen jsem ti chtěla oznámit, že jsem si tě už přidala do aff na mém blogu. Už jsi tam zapsaná a  byla bych ráda, kdyby sis mě zapsala taky. Promiň, že se to tak protáhlo, poslední dobou nemám moc času.

2 Ewiline Ewiline | E-mail | Web | 27. prosince 2013 v 22:03 | Reagovat

Jaj, teď bude praštěná O:) :D
Chudák holka :(
Doufám, že brzo přidáš další ;) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama