Nikdy neplač že zapadlo slnko pretože slzy ti zabránia vidieť hviezdy.

 REKLAMY!!!  KECI, KECI   NIEČO AKO RECENZIE   INSPIRATION

Nejaká tá ukážka

2. listopadu 2013 v 13:27 | Arniel Torm |  Poviedky - kratšie
Po dlhom čase som opäť tu. Tento raz som si pripravila opäť taký drobný vytruhnutý kúsok z niečoho, čo určite nikdy nedokončím :)

Nech sa páči

Jeho kôň unavene kládol dlhé nohy jednu pred druhú. Zoslabnutí z dlhej cesty sa ešte stále túlali hustým lesom v snahe konečne nájsť to dievča.

Kenay sa cítil takmer nadšene pri pomyslení, že stačí už len jedna a bude raz a navždy voľný. Konečne i on pocíti slobodu a možnosť voľby.



S úsmevom na perách sa započúval do ticha. Priam až neprirodzeného ticha, ktoré vládlo všade naokolo. Len lístie pod kopytami statného žrebca ticho šušťalo. Napol svoje uši až začul tichú melódiu linucú sa pomedzi konáre stromov.

Zdalo sa akoby prichádzala zo všetkých strán. Jednoduchá a zároveň zložitá. Napĺňala les svojim čarom a donútila ho na krátku chvíľu celkom utíchnuť.

I on sa započúval do jasného zvuku píšťalky, ktorý sa rozlieval po okolí. Očarený toľkou nádherou rozhodol sa vyhľadať strojcu toho zvuku.

Melódia napĺňala prázdne miesta. Spoločne s poryvmi vetra tancovala v zelenkastom listí a nechala sa vyniesť až do závratných výšin. Bez okolkov sa šplhala po strmých bralách a roznášala tak pokoj a radosť.

Mladík ju nasledoval. Poháňaný zvláštnym tušením sa na chrbte svojho koňa rútil lesom. Bol stále bližšie. Hlasitosť sa zvyšovala a jeho zvedavosť taktiež.

A potom ju zazrel. Silno zaťahal za opraty. Tíško, ako myška zoskočil na zem a skrytý v tieni vysokého javora sledoval ten zjav.

Víla. Lesná víla. Hovoril si v duchu i keď dávno prestal veriť, že stvorenia toľkej krásny môžu existovať. S ústami doširoka otvorenými pozoroval dievčinu s rubínovými vlasmi. So zavretými očami sa zvŕtala do rytmu vlastnej piesne. Akoby pre ňu okolitý svet ani nejestvoval. Bola len ona a neutíchajúca krása pomalej melódie.

Odetá len do kusov akejsi kože skákala celkom bosá po mäkkom machu. Karmínové pramene sa jej vlnili niže pasu a zlaté peniažteky, ktoré do nich mala zapletené nepokojne cinkali.
Vyzerala tak divoko a neskrotne no zároveň sa v nej skrývala nežnosť a zraniteľnosť.

Urobil krok smerom k nej keď drevená halúzka pod jeho váhou praskla. V duchu zanadával, melódia razom utíchla.

Hľadeli si do očí. Tie smaragdové kukadlá ho priam prebodávali. Chcel prehovoriť no skôr ako vôbec otvoril ústa, dievčina sa mu obrátila chrbtom a zmizla v temnote lesa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Simona Gray Simona Gray | Web | 2. listopadu 2013 v 20:26 | Reagovat

Počkať, toto som ešte nečítala...A kde mám pokračovanie? :D :D

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | Web | 6. listopadu 2013 v 20:51 | Reagovat

Krásné! Chtělo by to pokračování.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama