Nikdy neplač že zapadlo slnko pretože slzy ti zabránia vidieť hviezdy.

 REKLAMY!!!  KECI, KECI   NIEČO AKO RECENZIE   INSPIRATION

Září 2013

Úryvok č. 1

17. září 2013 v 17:06 | Arniel Torm |  Úryvky
Takže dnes som si pre vás pripravila krátku ukážku z tej mojej pripravovanej knihy. Tak dúfam, že sa bude páčiť a že ju ohodnotíte.

Ďakujem :)

Pozrela dole. V skutočnosti nebola až tak vysoko a možno keby skočila do toho machu ani by si neublížila.
Rýchlymi ťahmi začala prerezávať lanká. Sotva vstúpila do lesa a už sa jej smola lepila na päty.
"Ale ale pozrime sa, čo sme to dnes ulovili." vyrušil ju akýsi hrubý hlas. Blížili sa k nej traja pomaľovaný muži. Aj napriek tomu, že ešte stále bolo leto mali oblečené hrubé kožušiny. Tváre mali pokreslené najrôznejšími farbami a vzormi.
Zo strachu rezala ešte rýchlejšie.
Jeden z mužov siahol na špagát, ktorý sa skrýval za dlhým koreňom a sieť sa spustila takmer na zem.
"Hm... červená líštička." zachechtal sa, keď pristúpil ku sieti.
"Skôr lasička."
Ten najvyšší sa ju pokúsil pohladiť po tvári no Tara okamžite reagovala útokom - pokúsila sa ho uhryznúť.
"Alebo malé vĺča."
"Nech je to čo len chce konečne sa dobre najeme."
"Okamžite ma pustite." vykríkla Tara a výhražne zdvihla dýku.
"Ale, ale... odkedy sa nám jedlo vyhráža." zasmial sa ten najvyšší a zvyšní dvaja sa k nemu pridali.
Tare strach zovrel hrdlo no ani v najmenšom to na sebe nedala poznať len hrdo zodvihla bradu a zopakovala: "Okamžite ma pustite inak budete pykať."
Nasledoval ďalší výbuch smiechu. Ešte stále s úsmevom na perách zvesili sieť na zem a pokúsili sa dievčinu vybrať. Lenže tá im to vôbec neuľahčila. Šklbala sebou, metala sa ako zmyslov zbavená v snahe oslobodiť sa.
"Aká je len divoká." Tara silnejšie zovrela v rukách dýku a jej hrot namierila na mužov. Pomalými krokmi ustupovala vzad.

O snoch...

7. září 2013 v 17:26 | Arniel Torm |  Keci, keci
Asi každý z nás o niečom sníva. V mysli si stavia svoje rozprávkové zámky a verí, že raz príde deň kedy mu ich osud konečne dožičí.

Presne tak snívam aj ja. Túžim po mnohých veciach: žiť v Londýne, mať vlastnú kaviareň, vydať knihu...

Presne o tej poslednej veci bažím odkedy si pamätám. Už ako malá som dúfala, že výde moja rozprávková kniha, ktorú už žiaľ dnes nemôžem nikde nájsť (poznámka autora: Písala som príbeh o princeznej, ktorú nakoniec aj tak zožral medveď no a samozrejme som si ju aj sama ilustrovala :D).

Už dlhšiu dobu pracujeme na jednom diele. Je to príbeh o o dievčati, ktoré ujde z domu aby pomohla svojej matke. To by som samozrejme nebola ja keby to nebolo fantasy. Je na nej stále ešte veľmi veľa práce, no pomaly ju určite dokončím, upravím a dúfam, že aj vydám...

Chcela by som sem postupne začať pridávať úryvky a dúfam, že sa nájsdu ľudia, ktorí by mi ich ohodnotili a poradili či zlepšiť :).