Nikdy neplač že zapadlo slnko pretože slzy ti zabránia vidieť hviezdy.

 REKLAMY!!!  KECI, KECI   NIEČO AKO RECENZIE   INSPIRATION

Červenec 2012

Zoznámenie

25. července 2012 v 10:21 | Arniel Torm |  Poviedky - kratšie
Dobre ránko prajem milí návštevníci

Mám neskutočnú potrebu pochváliť sa vám, že dnes som opäť o rok staršia. Chýba mi už len jeden rôčik a konečne sa stanem plnohodnotným občanom Slovenskej republiky a budem môcť ísť voliť :P

Takže, ďalší kúsok z nevydarenej poviedky:
A mimochodom túto časť chcem venovať Sherylin Lee. Dúfam, že sa bude páčiť.

Zoznámenie

Túžba

23. července 2012 v 10:11 | Arniel Torm |  Poviedky - kratšie
Takže dnes sem pridávam jeden taký ďalší vytrhnutý kúsok :) Je to časť poviedky, ktorú som začala písať asi pred rokom ale vôbec som s ňou nebola spokojná no na túto časť som normálne pyšná :)

Prajem príjemné čítanie :)

Možnosti začínajúceho pisálka...

21. července 2012 v 17:35 | Arniel Torm |  Úvahy
Dobrý deň milí moji čitatelia,

dnes som sa rozhodla pridať jeden kratučký článok o možnostiach nás - blogových dajme tomu "spisovateľov".

Bez názvu

18. července 2012 v 23:14 | Arniel Torm |  Poviedky - kratšie
Dobrý večer prajem všetkým :)

Táto poviedka mala byť pôvodne použitá ako prológ k jednej dlhšej poviedke avšak pokračovanie sa mi nepáčilo tak som ho stopla a rozhodla som sa, že sem pridám aspoň toto:

Zatiaľ bez názvu ale časom snáď niečo vymyslím :) Ak máte nejaké návrhy kľudne ich napíšte do komentov :)

Vietor sa jej pohrával s havraními vlasmi. Nič však nevnímala, len cestu, ktorá bola pred ňou a ktorú bude musieť spoločne s hŕstkou zranených čarodejov zdolať.
V rukách zvierala medailón, po lícach sa jej kotúľali slané slzy. Jej srdce však nebolo naplnené len smútkom či dokonca strachom. Nie, bolo tam aj odhodlanie. Odhodlanie, že pomstí smrť svojich rodičov, že zabije toho, čo to všetko spôsobil. Zadržala vzlyky, musí byť silná. Ale dá sa to vôbec? Preniesť sa cez obrovskú stratu a byť taká ako predtým? Nie. Už nikdy nebude taká ako predtým ale teda aspoň do tej doby, kým ich nepomstí, kým nepreleje jeho krv.
Zdvihla hlavu a zahľadela sa od tmy. Les bol už blízko, veľmi blízko. Cítila mágiu, ktorá sa v ňou ukrývala. Obklopovala ho tak, ako hmla, ako opar či ako vzduch naplnený vôňou trávy. Príjemná a zároveň mätúca. Áno, presne taká bola i mágia.
Zhlboka sa nadýchla. Vtiahla do svojich pľúc omamnú vôňu. "Nádhera." začula niekoľko stôp za sebou. Aj ostatní ju cítili. Opantávala ich mysle, dodávala im nádej a silu. Rovnako, ako vždy.
Urobila ďalší krok vpred. Zotrela si z tváre slzy. Dosť už bolo ľutovania, tým ich životy nevráti. Nie, tie už nevráti ničím, pomyslela si trpko. Teraz záleží len na jedinom.
Konečne ho zazrela, Temný les. Zostala na mieste a pohľadom sa kochala tým tajomným a teraz tak blízkym miestom. Stačilo urobiť už len zopár krokov a budú tam. Odrazu vzduch preťal výkrik. Výkrik, ktorý akoby pochádzal až z útrob toho najhoršieho pekla. Ako ostrá dýka im vrazil do hlavy a srdca. Aleka klesla na kolená. Rukami si zapchávala uši. No nepomohlo to. Bolesť naďalej postupovala celým jej telom, myslela si, že nadišla jej posledná chvíľa. Ďalší výkrik a s ním vlna novej, ešte horšej bolesti. Zrútila sa tvárou do prachu.

Prológ

15. července 2012 v 14:59 | Arniel Torm |  PN: Pochybnosti
Takže, rozhodla som sa pridať prológ k jednej mojej rozpracovanej poviedke. Ide hlavne o to, že by som rada poznala váš názor. Každý komentár poteší :)

Prológ


Vysoká sopka opäť nariekala. Potoky lávy stekali po jej tele ako slzy. Ničivé a smrteľne nebezpečné slzy. Z oblohy padal popol. Zdalo sa, akoby pokryl celý okolitý svet. Dodával mu, zvláštnu atmosféru. Atmosféru konca, smrti a utrpenia. Ozývali sa len krik zranených a plač smútiacich.
Keď videl skazu, ktorú napáchali, zatočila sa mu hlava. Toto sa nikdy nemalo stať. Mali tomu zabrániť. Cítil ako mu tuhne krv v žilách.
Všetci tí ľudia zomreli len kvôli ich nepozornosti. Je to ich chyba. Je to jeho chyba.
Prisahal. Prisahal že bude chrániť nevinných. Zlyhal. Videl to všade okolo seba. V ich pohľadoch. V rozhovoroch, ktoré utíchli akonáhle sa on alebo jeho bratia priblížili. V ich správaní. Nenávisť. Hnev. Sklamanie. Strach. Hrôza. Smútok. To všetko tam bolo a omnoho, omnoho viac.
Hmla sa mu plazila okolo členkov. Prechádzal medzi zranenými. Chcel pomôcť, urobiť aspoň niečo prospešné. No ľudia ho medzi sebou nechceli. Túžili po samote. Chceli sa vyrovnať so svojou stratou. Samy.
Nesúdil ich za to. Sám to zažil. Kedysi. Zatriasol hlavou. Spomienky by mu teraz nijak neprospeli.
"Dostaňte odtiaľto ľudí. Čoskoro sa začnú vracať." zopakoval veliteľ.
Nik tu nesmie zostať. Inak by to skončilo zle, veľmi zle. Videl, ako jedno z mŕtvych tiel začalo černať. Čas sa blíži.
Chodil pomedzi ľudí. Pomáhal mi opäť vstať na nohy, dodal im odvahu. Musí ich odtiaľto dostať čo najrýchlejšie inak...
A v tom ju zazrel. Sedela chrbtom k nemu. Nehybná ako socha.

Reklamy

14. července 2012 v 21:44

Poprosím všetkých, ktorí sa venujú písaniu reklám a spamovaniu na iných blogoch nech svoje reklamy napíšu sem. Ak nájdem reklamu aj nikdy inde automaticky vás bloknem

Hra začína

14. července 2012 v 17:21 | Arniel Torm |  Hra začína
Hra začína

...na obrázku sa pracuje...

Upozornenie!
Jedná sa o moje prvé fanfiction, tak buďte prosím konštruktívnymi kritikmi. Ďakujem

Hunger Games fanficiton

Žáner: akčné
Status: Happy Hunger games and may the odds be ever in your favor.
Dej: Spoločne s Karou prežíjete príchod do arény. Jej boj o život i zradu priateľa.

Kapitoly:
3. kapitola
4. kapitola
5. kapitola
6. kapitola
7. kapitola
8. kapitola
...